Zastavte sa!

Dnes je jeden z prvých slnečných jarných dní. Slnko nás hladí lúčmi a dodáva nám energiu do života, opäť sme všetci vysmiatejší. Všetci to poznáme, tešíme sa z prvých jarných dní. No napriek tomu sa nemôžeme vyhnúť hektickému pracovnému životu. Mnohí z nás už zabudli, aké je to spomaliť a vnímať tie drobné detaily života, ktoré v nás dokážu vyvolať radosť.
Poznáte to, ľudia v dopravných šipčkách, ponáhľajúci sa chodci, pán v saku pozerajúci na hodinky už pomaly v polobehu. Do toho hluk z ulíc, vytrubovanie vodičov, proste STRES. Ak sa vám čírou náhodou podarí zastaviť v strede toho zhonu a spozorujete ľudí okolo vás, zistíte, že všade vládne veľký CHAOS. A verte tomu, že ak sa ponáhľate niekam aj vy, tak aj vás iní vnímajú ako hekticky žijúceho človeka. Tiež vás vidia niekam utekať.
Zastavte sa! Spomeňte si na svoje detské časy, keď ste sa nikam neponáhľali. No dobre, maximálne ste utekali rýchlo zo školy, aby ste mohli ísť von. Spomeňte si, ako vám bolo dobre. Aj keď pracovným povinnostiam sa nemôžete vyhnúť, nájdite si aspoň dvadsať minút čas na rozjímanie. Uvidíte, ako sa vám po náročnom dni uľaví.
Vypnite alebo schovajte svoje mobily. Cestujete autobusom? Chodievate z práce peši? Autom, či na bicykli? Vypnite v hlave zvuky mesta a zamerajte svoj sluch inam. Príroda sa zobúdza. Aj keď je jej v mestách možno málo, vždy sa v nich nájde minimálne jeden strom, z ktorého sa ozýva vtáčí spev. Vtáčatá čvirikajú, slnko nám posiela svetlo do života. Vnímajte. Precíťte vôňu čerstvo rastúcej trávy. Užívajte si krásy prostredia, v ktorom sa nachádzate. Obdivujte tie krásne historické budovy v centre, nadýchnite sa arómy s mestskej výsadby kvetín, započúvajte sa do znejúcich kostolných zvonov, obhliadnite si krásne umelecké diela sochárov.
Potešte sa pohľadom na hrajúcich sa psíkov v parkoch, potešte sa pohľadom na malé dieťa, ktoré máva na váš autobus, aj napriek tomu, že nikoho zo svojich blízkych v ňom nemá. Započúvajte sa do ďžavotu detí. Alebo, ak cestujete a nešoférujete, proste sa len zahľaďte do krás prírody a prestaňte myslieť na svoje povinnosti.
Užite si prítomný okamih a verte, že vo vašej duši zavládne pokoj a hamónia. Vedzte, že príroda sa vám za to odvďačí a dobije vás novou, zdravou a čistou energiou. Nakoniec si uvedomíte, že len tak stojíte alebo sedíte a na vašej tvári sa rozťahuje úsmev. Tak čo, už cítite tú úľavu? Stačí len dvadsať minút z vášho dňa a zrazu sa vám bude zdať všetko krajšie a jednoduchšie. A to najlepšie na koniec. Konečne zažijete ten pocit, pocit, ktorý vám tak dlho chýbal. Áno, je ním sloboda.
Prajem príjemné rozjímanie, a ak sa vám článok páčil, môžete ho zdieľať, aby ste pomohli aj svojim známym, ktorí zabudli na umenie zastaviť sa.
FB fanpage: Hľadám samú seba
